1. Slovensko ako zásobáreň pitnej vody
2. Výstavba na Slovensku
3. Ako vzniká púšť
4. Malý a veľký dažďový cyklus
5. Riešenia pre stavebníctvo

1. Podľa informácií zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra je Slovensko na druhom mieste na svete (hneď za Rakúskom) v zásobách podzemnej pitnej vody. Dokázali by sme pitnou vodou zásobovať veľa krajín, ktoré s touto už vzácnou životodarnou tekutinou už majú problém. Tieto problémy sa klimatickými zmenami, ktoré na našej Zemi aktívne prebiehajú, budú ďalej prehlbovať a nie je vylúčené , že sa začnú pomaly napĺňať katastrofické scénáre pesimistov a začnú medzi krajinami vznikať konflikty, kvôli tejto surovine. Buďme ale optimisti a predpokladajme, že sa naša pitná voda stane strategickým obchodným artiklom a preto by sme sa mali čo najskôr začať všemožne snažiť udržiavať jej kvalitu a množstvo. V aktuálnej situácii robíme pravý opak a to by sa nám mohlo do budúcnosti veľmi vypomstiť, alebo v najlepšom prípade stratíme konkurenčnú výhodu, ktorú nám dala príroda a teda sme si ju nevytvorili sami. Potrebujeme len začať aktívne udržiavať dielo prírody a následne požívať benefity z toho , že naša krajina vlastní takéto bohatstvo (tak ako doteraz profitujú krajiny vlastniace ložiská fosílnych palív). Ja v tomto dokumente určite neobsiahnem všetky možnosti udržiavania, ja sa zameriam, len na tie v ktorých som odborník a momentálne sa im aktívne profesionálne venujem.
   
   
2. Som stavbár (tak to predurčilo moje stredné vzdelanie a prax) a preto sa na vec pozriem z hľadiska stavebníctva. Najprv fakty. Aktuálne na Slovensku pri tempe výstavby, ktoré sme nasadili a ktoré sa stále zvyšuje nám pod stavbami rôzneho druhu v priemere denne zmizne 7 hektárov pôdy, pre lepšiu predstavu je to plocha 700 krát 100 metrov a ešte raz prízvukujem “denne”. To prevažne znamená, že na tomto území vzniknú objekty a spevnené plochy, ktoré sú v drvivej vačšine odkanalizované do verejnej kanalizácie a teda dažďová voda, ktorá tam spadne nám bez úžitku odtečie do kanalizácie, odtiaľ do rieky a následne do mora bez úžitku na našom území. O tých úžitkoch neskôr. Ak použijeme ďalší fakt že 1 meter štvorcový odkanalizovanej plochy nás ročne pripraví o 680 litov dažďovej vody , tak z toho vyplýva, že každý deň našu krajinu pripravujeme o ďalších 52 tisíc kubickým metrov potencionálneho obchodného artikla budúcnosti.
   
   
3. Podľa Ing. Michala Kravčíka (odborníka na zadržiavanie vody v krajine), ročne zo Slovenska bez úžitku odtečie 25 miliónov kubíkov dažďovej vody a za posledných 70 rokov výstavby , urbanizácie a meliorácií sme takto prišli o 15 miliárd kubických metrov tejto životodarnej tekutiny. Pre predstavu laika je to skoro 45 krát objem celej Zemplínskej Šíravy. Ja si dovolím byť ešte tvrdší a napísať, že som presvedčený, že je to ešte viac , pretože jednoduchým výpočtom, že z 1m2 nám ročne odtečie 680 litrov krát plocha ktorú denne zabudujeme 70000m2, krát 365 dní , zistíme že ročne k tomu stratenému objemu pridávame  17 mil m3! Potom sa čudujeme, že tam kde bolo v studni kedysi vody skoro po okraj, teraz akosi vody niet a studne musia mať hĺbku namiesto kedysi 6 metrov , teraz 30 a viac metrov. Takto vzniká púšť. Že niečo nie je v poriadku si začíname všímať v letných mesiacoch najmä vo väčších mestách, kde sa nedá vydržať. Vzduch je nedýchateľlný a nezaprší a nezaprší. A prečo? No lebo máme urbanizovanú krajinu státisíce m2 ohrievačov, plno betónu, skla, efektných tmavých stavebných materiálov do ktorých keď sa oprie slnko tak vyrábajú tepelnú energiu. Napríklad pre ilustráciu, 1m2 svetlo šedej strešnej fólie , akou je pokrytá dvivá väčšina plochých striech vyrobí na letnom slnku 2kW tepelnej energie (bežný elektrický ohrievač má tento príkon) , na jej povrchu je pri vonkajšej teplote 35 stupňov Celzia , teplota 60 stupňov Celzia, táto teplota sála do vzdialenosti 5 m od povrchu strechy a keďže takéto a často aj tmavšie materály máme v meste všade, tak nás nezachráni jeden strom na ulici a prehriaty vzduch si nás nájde všade . My to riešime samozrejme klimatizáciou, ktorá nám ochladí vnútro budovy, spôsobí nám zdravotné problémy, spotrebuje veľké množstvo elektrickej energie (ktorú je treba vyrobiť zase len oteplením ovzdušia) a pritom vonkajšie prostredie nám táto klimatizácia ohreje presne o toľko o koľko nám ochladila vnútro – samozrejme sú tam rôzne objemy vzduchu. Ale keď sa spoja všetky vymenované faktory , tak zistíme , že v meste sa nedá žiť.  Kedysi to vznikalo len v júli a auguste, no v dnešnej dobe máme vysoké teploty od apríla do novembra a bude aj horšie.
   
   
4. Čo je to ten veľký a malý dažďový cyklus. Pamätáte sa na krátky letný dáždik, ktorý trval 5 -10 minút a po ňom bolo zase slnečno, keď sme ako deti behali bosí po vode? Tak to mal na svedomí ten malý dažďový cyklus, ktorý nám skoro úplne vymizol. On vzniká tak, že cez rastlinky a z pôdy sa odparuje voda, ktorá skondenzuje priamo nad miestom, kde sa vyparila a spadne naspäť v podobe zrážok- toto už bohužiaľ naše deti  nepoznajú. Čo máme je veľký dažďový cyklus, to sú mraky, ktoré sa vytvoria nad morom a vietor ich prinesie nad vnútrozemie, z neho vznikajú v chladnejšom období dlhodobejšie zrážky a v horúcom období búrky, prívalové dažde, krúpy ako pingpongové loptičky, ktoré nám v poslednom období spôsobujú obrovské škody. Poviete si no veď , keď už to spadlo tak prečo z toho nevzniknú tie malé zrážky? Z jednoduchého dôvodu všetko máme odkanalizované a teda všetka zrážková voda nám odteká do kanálu , potom do rieky a nakoniec do mora. Na poliach je zem natoľko utlačená a presušená , že nestihne vsiaknuť prívalové množstvo zrážok a zase systémom odvodnenia odtečie do riek a do mora. Takto sme sa dostali do bludného kruhu a rútime sa do záhuby.
   
   
5. Vyjsť z tohto kruhu v oblasti stavebníctva môžeme tým, že začneme aktívne realizovať vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine. Konkrétne zelené vegetačné strechy a zelené vertikálne záhrady, alebo inak povedané zelené steny všade, kde je to len trocha možné. Pre ilustráciu fakty. Jeden m2 zelenej extenzívnej (rozumej bezúdržbovej) strechy dokáže počas dažďa zadržať až 45 litrov vody, ktorú následne cez rastlinky odparí do atmosféry, čím ochladí vzduch (lebo najlacnejšia klimatizácia je odparovanie vody) , ochladí budovu, lebo na povrchu zelenej strechy je pri vonkajšej teplote 35stupňov Celzia teplota len 28 stupňov Celzia, zároveň ochladí aj okolie budovy, zachytí až 1kg prachu za rok a pohltí až 2kg CO2, ktorý nahradí kyslíkom , pracuje aj 30 rokov bez väčšej údržby, nespotrebúva energiu, predlžuje minimálne o polovicu životnosť hydroizolácie, vyzerá esteticky, dokáže vytvárať príjemné pobytové prostredie a pritom stojí od 18 do 50 Eur za m2. To isté s malými obmenami parametrov dokážu aj intenzívne zelené strechy a zelené fasády, ktoré sú ale trocha drahšie, čo by sa masovým využitím určite tiež zmenilo. Tieto jednoduché riešenia, ktoré pri súčasnom povedomí verejnosti sú len ťažko realizovateľné bez úpravy legislatívy. Povedomie verejnosti o potrebných opatreniach je na Slovensku na úrovni 1%. Ľudia si neuvedomujú čo nám hrozí už o pár rokov a sami nebudú realizovať opatrenia, pretože tieto napriek tomu, že z dlhodobého hľadiska šetria do značnej miery náklady , v prvopočiatku vyžadujú investíciu naviac oproti tomu, čo stanovuje aktuálne zákon. A teda zákon peňazí odsúva tieto jednoduché riešenia na druhú koľaj a sú odsúdené na používanie uvedomelou a majetnejšou menšinou. Takto ale nedosiahneme efekt, ktorý potrebujeme. Domy majetnejšej vrstvy nedokážu vytvoriť citeľnú mikroklímu v našich mestách pretože ich je málo. Európska komisia vyhlásila “boj s klimatickými zmenami” a investuje aj do podpory opratrení na zadržiavanie vody v krajine, ale my ako krajina na druhom mieste v zásobách pitnej vody vo svete, máme obrovský dôvod a potrebu byť v týchto opatreniach medzi lídrami vo svete aby sme zveľaďovali a chránili bohatstvo, ktoré nie je určite menšie ako majú napríklad Spojené Arabské Emiráty a jeho čas pomaly , ale isto prichádza. Nájdime čas a možnosti popracovať na zmene legislatívy, ktorá môže zlepšiť naše životy citeľne v krátkej dobe a našej krajine zabezpečiť prosperitu na dlhé obdobie , za čo nám generácie , ktoré prídu po nás vyslovia “veľké ďakujeme”.

Fakty použité v článku sú z verejne dostupných zdrojov.